Slzy a emócie môžu vyvolať u začínajúcich koučov nepríjemné pocity. 

 

Dve najčastejšie otázky nových koučov sú: 

„Aký je rozdiel medzi koučingom a terapiou?“ a 

„Kedy mám odporučiť klienta na terapiu?“

Slzy a emócie  nemusia nevyhnutne znamenať, že klient potrebuje terapiu. Znamená to iba, že klienta ovládli emócie, ktoré patria do života a sú aj pri koučovacích rozhovoroch prirodzené.

Aj to je úplne v poriadku, keď kouč nechá svojho klienta prejaviť svoje emócie. Je to aj prejav, že vytvoril pre neho  bezpečné prostredie. Dokonca by ho v tom mal aj podporovať, lebo je to prirodzená forma vyjadrovania sa človeka. Nie je však dôležité pátrať po ich príčinách. Najdôležitejšie je ich priznať, prijať a preskúmať. 

Ako koučovia sme teda prítomní s klientom pri vyjadrení jeho emócií a prinášame  prirodzenú a úprimnú  zvedavosť,  či sa emócie týkajú úspechu alebo aj výzvy v živote klienta.

Ak však plačlivosť, náladovosť a depresívne stavy  pokračujú dlhší čas, potom by mal kouč na to upozorniť svojho klienta a spoločne preskúmať a zvážiť aj  potrebu terapie.

Rozdiely medzi terapiou a koučingom pomenovali Faith Fuller, PhD, CPCC, a Marita Fridjhon, MSW, CPCC, PCC, členovia fakulty CTI (The Coaches Training Institute). 


KOUČING

TERAPIA

Obidve strany sú prirodzene kreatívne, vynaliezavé a celistvé. Nediagnostikuje, nelieči  

Na klienta sa pozerá skôr z medicínskeho hľadiska. Diagnostikuje a lieči

Školený na prácu  so zdravými, fungujúcimi klientmi

Školený na prácu s duševnými chorobami

Pracuje s klientmi, ktorí sú schopní vytvoriť spojenectvo a ciele

Pracuje s klientmi s hlbšími problémami

Kouč a klient sú rovnocenní

Hierachický rozdiel medzi terapeutom a klientom

Pracuje podľa partnerského koučovacieho modelu

Terapeut je expert

Dohoda medzi koučom a koučovaným sa tvorí spoločne

Terapeutický plán je v značnej miere navrhovaný terapeutom

Kladie skôr dôraz na prítomnosť a budúcnosť

Kladie skôr dôraz na minulosť a prítomnosť

Orientovaný na riešenie

Orientovaný na problém

Odkrýva činnosti a správanie, ktoré manifestujú vysokú sebaúctu

Odkrýva pôvod nízkej sebaúcty

Odkrýva a koučuje negatívne rozmýšľanie o sebe ako dočasnú prekážku

Analyzuje a rieši pôvod a korene negatívneho rozmýšľania o sebe

Pracuje hlavne s externými situáciami a problémami klienta

Pracuje hlavne s internými problémami klienta

Sústreďuje sa na prejav a rozvoj potenciálu klienta

Sústreďuje sa na uzdravenie a porozumenie

Zodpovednosť a „domáce zadania“ medzi stretnutiami sa považujú za dôležité

Vo všeobecnosti sa zodpovednosť neočakáva 

Používa koučovacie zručnosti

Používa terapeutické zručnosti



Je potrebné si však uvedomiť, že rozdiely medzi niektorými typmi terapie a osobným koučingom nie sú úplne vymedzené a jasne ohraničené. Veľa terapeutických postupov je podobných koučovacím zručnostiam a majú spoločný základ. Obidve disciplíny môžu pracovať s plne funkčnými jednotlivcami/aj pármi, ktoré čelia náročným situáciám. Obidve profesie sa sústreďujú na pomoc ľuďom urobiť zmeny a dosahovať  ciele. 

Pozrime sa teda na niektoré spoločné stránky koučingu a terapie.

 

KOUČING

TERAPIA


Používa  Úvodné stretnutie na ktorom sa dohodnú podmienky koučovania – dohoda alebo zmluva o koučovaní 


Používa  Úvodné stretnutie spojené zvyčajne aj s diagnostikou, príp. aj nastavenie plánu terapie

Používa veľa zručností podobných terapii

Používa veľa techník, podobných koučovacím zručnostiam


Pracuje s celistvou osobnosťou klienta


Pracuje s celistvou osobnosťou klienta

Môže pracovať s emocionálnou stránkou klienta

Často pracuje s emocionálnou stránkou klienta

 

Vo všeobecnosti platí, že terapeut sa zameriava na diagnostikovanie emocionálnych problémov a lieči citové zranenia. Kouč sa na liečbu nezameriava, ale keď klient urobí pod vedením kouča životné rozhodnutie a vymaní sa zo starých pút, ktoré ho limitujú, naberá nové sily, je to vždy cesta k jeho novej realite, dosahovaniu jeho cieľov.

Keďže obidve profesie sú tzv. pomáhajúce profesie, je dôležité uvedomiť si a aj uznať tak spoločné stránky ako aj rozdiely medzi nimi a viesť medzi sebou konštruktívny dialóg.

Emocionálne záležitosti však nie sú primárnym záujmom kouča. Môžu byť prítomné v koučovacom rozhovore, ale nie sú predmetom koučovania. Ak sa kouč drží princípov, kontextov, zručností, kompetencií a etického kódexu, nemusí sa obávať, že opustil pole koučovania.


Koučovia sú eticky zaviazaní držať sa usmernení, kedy a ako odporučiť klienta na terapiu. ICF Global vypracovalo sadu usmernení a odporúčaní na túto tému1. Nájdete ich na stránke 

https://coachfederation.org/app/uploads/2018/05/Whitepaper-Client-Referral.pdf.

Uvedené odporúčania sú dostupné aj v slovenskom jazyku pod názvom Kedy a ako odporučiť klientovi terapiu, základné pokyny. Pre bližšie informácie kontaktujte Slovenskú pobočku ICF www.icf.sk.

Koučovia sa riadia  Etickým kódexom Medzinárodnej federácie koučov (International Coach Federation - ICF). V Etickom kódexe ICF sú jasne vymedzené okolnosti, za ktorých kouč nemusí informácie získané počas koučovania považovať za dôverné, prípadne teda aj zvážiť odporúčanie klienta na iného odborníka.  

Dôležité je však, aby jasné vymedzenie koučingu, jeho charakter a ciele boli uvedené na začiatku koučovacieho vzťahu a boli aj súčasťou Zmluvy/dohody o koučovaní.



Ing. Erika Falťanová, ACC(ICF)

Viceprezidentka ICF - Slovenská pobočka

 

Spracované podľa zdrojov:

The Coaches Training Institute, Co-Active Coaching Fundamentals, 

Henry-Kimsey-house, Karen Kimsey – House, Phillip Sandahl, Laura Whitworth Ko-aktivní Koučink, 2017












1 Hullinger, A. M. and DiGirolamo, J. A. (2018). Referring a client to therapy: A set of guidelines.

Copyright © 2021 icf.sk - Created by nic.sk